Peter "Papek" Mlynarčík: "Sme tí šťastlivci, ktorí aspoň môžu hrať!"

Na úvod nám prosím prezraď, ako, kedy a kde si sa dostal prvýkrát k volejbalu?
"S volejbalom som začal niekedy v druhej triede na základnej škole v Detve, kde bol volejbalový "krúžok". Keďže s výškou som problém nemal, tak som sa prihlásil a baví ma to doteraz."
Aké úspechy máš za sebou a na ktorý si obzvlášť pyšný a ktorý si ceníš najviac?
"Úspechov je viac, vždy som mal šťastie byť v kvalitných tímoch, ktoré siahali na medailu. Či už sú to majstrovské tituly z slovenskej extraligy, alebo 2x druhé miesto z rakúskej, tretie miesto v nemeckej bundelisge. Veľký úspech bol pre mňa dostať sa do reprezentácie Slovenska a byť na majstrovstvách Európy alebo Európskych hrách v Baku. Vybrať jeden nie je najľahšie, každý bol v niečom jedinečný. Ale jeden najväčší úspech mimo šport je moja dcérka Mia."
Máš za sebou aj pôsobenia v zahraničí. Vedel by si povedať mimoslovenský klub, kde si sa cítil zatiaľ najlepšie a prečo?
"Najlepšie mimo Slovenska som sa cítil asi v Innsbrucku. Mesto bolo naozaj krásne a tím bol na vysokej profesionálnej úrovni. Všetko tam fungovalo ako malo. Mal som výborných spoluhráčov a partia v šatni, ale aj mimo nej, bola skvelá. Boli sme tam traja hráči zo Slovenska a taktiež obaja tréneri, takže to bolo fajn. Len ma trochu mrzí, že som nehrával viac, ale aj o tom to je, konkurencia bola veľká."
Momentálne hráš za naše Komárno. Ako sa upiekol tvoj prestup na juh Slovenska?
"Prestup do Komárna sa zrodil asi úplne rovnako ako každý iný. Teda kvôli korone to bolo trochu neskôr ako obvykle, ale v tejto situácii, kedy kluby nevedeli, ako bude vyzerať sezóna, sa to dalo čakať. Ale zavolal mi pán Ladislav Ferencz, s ktorým som mal veľmi príjemné stretnutie a dohodli sme sa."
Máme za sebou polovicu základnej časti tejto špecifickej sezóny. Ako by si ju zhodnotil z tvojho pohľadu?
"S prvou polovicou spokojný veľmi nie som. Stratili sme pár dôležitých bodov, ktoré nás neskôr môžu mrzieť. Naše výkony nie sú veľmi vyrovnané. Ukázali sme, že vieme hrať veľmi dobrý volejbal, ale ukázali sme aj opak. Takže rozhodne máme ešte veľa roboty pred sebou, je na čom pracovať." 
Aký máš názor na aktuálnu pandemickú situáciu, zápasy bez divákov a testovanie antigénovými testami každý týždeň?
"Situácia bohužiaľ je aká je, ale všetci sme na tom rovnako a netýka sa to len športu. My sme tí šťastlivci, ktorí aspoň môžu hrať a pokiaľ sa musíme testovať každý týždeň, aby sme hrať mohli, tak s tým problém vôbec nemám. Trvá to par sekúnd. Aj keď verím, že pre kluby to musí byť finančne náročnejšie. Čo sa týka divákov, tak to ma veľmi mrzí, predsa len ten šport je hlavne pre nich, aby sa vedeli prísť do haly odreagovať, potešiť sa, poprípade si zanadávať, ale aj to k tomu patrí. Teraz tie zápasy nemajú to, čo by mali mať. Je to smutné, ale verím, že čoskoro bude všetko tak ako má a budeme môcť ľuďom zatlieskať aj my za výbornú podporu a fandenie."
Extraliga je pomerne vyrovnaná a na tipovanie konečného umiestnenia je ešte priskoro. Ale predsa... s akým umiestnením by si bol po skončení sezóny spokojný?
"Ja by som bol samozrejme najspokojnejší s tou najkrajšou, zlatou medailou, ale ak ju chceme, tak musíme začať vyhrávať. Extraliga je naozaj vyrovnaná túto sezónu, takže to bude veľmi náročné, ale určite sa o to pobijeme."
Nazrime trošku do tvojho súkromia. Sme si istí, že sa na podporu svojej rodiny môžeš spoľahnúť. Ako sa má tvoja rodinka? Ako si vedel skĺbiť súkromný život s profesionálnym tu v Komárne?
"Rodinka sa má výborne. Po dlhšom čase konečne trávime oveľa viac času spolu, keďže kým som hral v zahraničí, tak so mnou necestovali. Bývame v Šamoríne, takže do Komárna je to blízko. Trochu ma len mrzí, že nemôžu sedieť na zápasoch a fandiť, na čo som sa tešil, keď som vedel, že idem do Komárna. Skĺbiť to nie je žiadny problém, do Komárna par krát do týždňa dochádzam. Posilňovňu si môžem robiť doma, takže je to super. Mam dostatok času aj na rodinu a aj na volejbal, takže sa naozaj nemôžem na nič sťažovať. "
Je to ešte veeeľmi ďaleko, ale... rozmýšľal si už nad tým, čo budeš robiť po skončení tvojej volejbalovej kariéry?
"Čo po kariére? Tak táto myšlienka ma raz za čas napadne a musím sa priznať, že ma nič poriadne nenapadá. Zatiaľ som všetko úsilie venoval len športu, takže to potom nebudem mať asi najľahšie. Ale či ostanem pri volejbale alebo budem robiť niečo úplne iné, to naozaj neviem."
Mierne na odľahčenie. Tvoji blízki a vo volejbalových kruhoch ti inak nepovedia ako "Papek". Ako vznikla táto prezývka?
"Papek sa so mnou ťahá už od strednej školy. Nie som si istý, či to vzniklo kvôli tomu, že som bol veľmi chudý a vysoký alebo kvôli niečomu inému, ale uchytilo sa to a volajú ma tak všade, kde hrávam." 
Ako sa cítiš v Komárne a čo povieš na volejbalové prostredie, ktoré panuje a je vytvorené v našom klube?
"V Komárne sa cítim výborne, je tu naozaj priateľská atmosféra a klub sa snaží robiť všetko preto, aby sa aj hráči cítili čo najlepšie a mohli sa sústrediť len na volejbal, čo je super. Všetko funguje ako má a verím, že nebyť korony, tak je to ešte omnoho lepšie, takže za mňa super."
A na záver... máš nejaké svoje motto, ktorým sa riadiš alebo čo by si odkázal fanúšikom Komárna v týchto ťažkých časoch?
"Motto nemám žiadne, ale fanúšikom by som odkázal, nech to ešte nejak vydržia v týchto časoch a keď sa to už konečne upokojí, tak sa na nich v hale veľmi tešíme a verím, že za ten čas sa aj naše výkony zlepšia a budeme môcť tešiť aj my ich."
Ďakujem za rozhovor a želáme veľa úspechov v osobnom i športovom živote, Komárno, do toho! Hajrá!
"Ďakujem aj ja veľmi pekne a všetkým prajem hlavne veľa zdravia. Hajrá!"